TEATRO - DIVADELNÁ REVUE - [ZO ZAHRANIČIA]

Tohtoročný Rossini Opera Festival v znamení skladateľovej rannej tvorby
TALIANSKE OPERNÉ HODY
PETER KUKUMBERG

Zatiaľ čo na Slovensku máme jediný letný divadelný festival (Zámocké hry zvolenské), na ktorom sa dostáva k slovu aj operná tvorba, vo svete ich v tomto ročnom období môžeme navštíviť neúrekom. Priaznivci tvorby operného skladateľa Gioachina Rossiniho napríklad každý august cestujú do jeho rodiska, talianskeho prímorského mesta Pesaro, kde sa už od roku 1980 koná Rossini Opera Festival. Medzinárodné podujatie s cieľom sprístupňovať širokej verejnosti tvorbu svojho slávneho rodáka, ktorú im vo forme dedičstva (spravuje ho Rossiniovská nadácia) zanechal . Gioachino Rossini (29. 2. 1792 – 13. 11. 1868 ) napísal 39 operných titulov. Tri z nich sa dostanú každý rok do programu Rossini Opera Festival, ktorý tvorí aj celý rad koncertov a ďalších sprievodných podujatí.

Bronzový Gioachino Rossini v dvorane Konzervatória talianskeho Pesara by sa istotne potešil, keby si mohol uvedomiť, že sa v jeho rodnom meste už po 23-krát zišla spoločnosť z celého sveta, aby zo zmyselnej hudby jeho opier načerpala potešenie, hlboký estetický zážitok i optimizmus. Rossiniho festival v Pesare, ročník 2002, bol tradične vynikajúci.

Dramaturgia do programu 23. ročníka zaradila tri komické opery z Rossiniho ranného tvorivého obdobia, ktoré uviedla v nových naštudovaniach. Divákov z nich nadchla najmä inscenácia opery La pietra del paragone (Skúšobný kameň, 1812), ktorej režisérom aj výtvarníkom bol Pier Luigi Pizzi. Ohnivého diela 20-ročného skladateľa, ktoré bolo po prvý raz uvedené v slávnej milánskej opere La Scala, sa odohrávalo na modernej scéne, kde protagonisti nielen konali a spievali, ale sa aj kúpali či telefonovali. Vydareným bolo aj stvárnenie opery Il Turco in Italia (Turek v Taliansku, 1814) v réžii Emilia Sagiho, ktorú Rossini skomponoval tesne po obrovskom úspechu Talianky v Alžíri. V tejto opere sa Rossiniho notové brko vzopälo k trefným melodickým nápadom, bujnej komickosti a súčasne dramatickosti. Opera sa hrala v Teatro Rossini, zvonku relatívne malej a nenápadnej budove, ktorá vo vnútri skrýva krásne renovované divadlo s vynikajúcou akustikou.

Obe opery sú zrelými prácami Rossiniho. Kompozičná ľahkosť, neobyčajná invencia a prenikavá inteligencia, ktoré z neho urobili jednu z najvýznamnejších umeleckých osobností Európy, sú pretavené do týchto diel.

Treťou operou inscenovanou pod režisérskou taktovkou Guida de Monticelliho bolo tento rok na festivale L´equivoco stravagante (Výstredné nedorozumenie, 1811), časom vzniku najmladšie Rossiniho dielo. Opera zabudnutá, ale plná rozkošnej hudby, ktorá v dokonalej interpretácii – a tá je alfou a omegou talianskeho operného spevu – už odkrýva originalitu tvorcu. Pomohla k tomu aj odvážne moderne poňatá scéna, situovaná do obchodného podniku súčasnosti.

Tradične vynikajúce orchestre, senzitívne brilantné taktovky dirigentov a osvedčený pražský zbor sú už nevyhnutnými atribútmi rossiniovskej interpretácie. Spevácke obsadenia sú vždy vynikajúce, alebo aspoň dobré, pretože Rossiniho požiadavka okrasného hlasu a spevu vyžaduje okrem nadania i mimoriadnu techniku. Ročník 2002 ukázal, že proces obmeny speváckych špičiek je kontinuálny. Predstavili sa tu už renomovaní, ale aj debutujúci adepti talianskeho belcanta. Nesklamal ani jeden.

Rossiniho festival v Pesare trvá dva týždne. Každá z troch opier sa za tento čas uvedie päťkrát, ale aj tak je o všetky večery veľký záujem. Rovnako ako o ďalšie koncerty, ktoré prispievajú k tomu, že mesto priam dýcha nádherou hudobného umenia. A v tejto atmosfére

človeku neraz zíde na um, že pesarský festival by mohol inšpirovať i slovenské scény. Veď opera ako žáner žije a tento unikátny umelecký dokument ľudskej tvorivosti si v Pesare získava ďalšie generácie. Nevyužité priestory našich zámkov sú na niečo podobné priam stvorené...