AUTOR, KTORÝ POZNAL SILU DRÁMY
(Za literárnym a divadelným vedcom, spisovateľom, dramatikom a prekladateľom Jánom Boorom)

Práve v čase, keď sme sa zamýšľali na tým, koho predstaviť v tejto rubrike, dostali sme správu  – vo veku 87 rokov zomrel 20. októbra 2002 v Bratislave literárny vedec, spisovateľ, prekladateľ, dramatik, divadelný historik a teoretik Ján Boor. Uzavrel sa cenný život pre náš divadelný svet cenného človeka.

     Univerzitný profesor PhDr. Ján Boor, ktorému v roku 1996 ako jedinému členovi pedagogického a vedeckého zboru Divadelnej fakulty VŠMU udelili hodnosť Doctor honoris causa sa narodil 5. marca 1915 v Holíči. Vysokoškolské vzdelanie získal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Germanistiku a romanistiku študoval aj na univerzitách vo Viedni a v Grenobli. Literatúra sa napokon stala len jednou z jeho lások. Druhou bolo divadlo. A keďže Ján Boor bol rovnako dobrým znalcom literatúr ako divadla, práve ono sa stalo ťažiskom jeho kultúrno-spoločenských aktivít od 50. rokov dvadsiateho storočia.

    Divadelná obec poznala Jána Boora ako tvorivú osobnosť, dlhoročného pedagóga telom i dušou. Na Divadelnej fakulte VŠMU pôsobil v rôznych funkciách od roku 1956. Širokým rozhľadom roky formoval poslucháčov divadelnej i filmovej vedy, réžie a herectva. Prednášky pána profesora o dejinách svetového divadla nestrácali hodnotu ani po rokoch. Prečo? Odpoveď sa dá napríklad vyčítať aj z edičnej poznámky ku poslednému Boorovmu dielu z pera Pavla Palkoviča, ktorý v nej okrem iného píše: „Ak berieme do úvahy Boorovu vedeckovýskumnú, publikačnú, prekladateľskú činnosť, jeho osobné kontakty a cestovateľské skúsenosti, ľahko si domyslíme, že Boor bol typom pedagóga par excellence, ktorý nebol odkázaný na cudzie zdroje, ani študentom nepredpisoval „povinnú“ študijnú literatúru“. Rovnako majú trvalú aktuálnosť jeho odborné vedecké knihy (O západných realistoch, 1954; Dialektika dejín divadla, 1977; Dráma proti útlaku, 1980, Dráma a divadlo sveta, 1985; Návraty k istotám, 1998), preklady z nemčiny (Goethe, Schiller, Hauptmann a iní), francúzštiny (Saint-.Exupéry, Maeterlinck a iní) a angličtiny (Shakespeare, Whitman, Eliot a iní), rozhlasové hry aj beletria.

     Ján Boor o veľkých  zjavoch svetovej dramatiky a divadla (W. Shakespeare, H. Ibsen, J. B. Molière, L. N. Tolstoj, F. Schiller atď.)  písal state, medailóny a portréty, publikoval syntetizujúce štúdie s obsiahlymi doslovmi a vydával aj knihy. Posledná z nich, ktorá mala širší tematický zámer,  vyšla pod názvom Návraty k istotám. Autor ňou nadviazal na knihu Dráma a divadlo sveta, ktorá obsahovala Boorove teatrologické state z rokov 1958 – 1982. Čitateľovi v nej ponúkol výber zostavený zo svojich novších esejí a štyroch textov staršieho dáta rozdelený do štyroch celkov – Divadlo (činoherné), Divadlo (hudobné), Literatúra a Teória prekladu.

   Toľko aspoň stručne o Jánovi Boorovi, ktorý, žiaľ už nič nové nenapíše. Odišiel.

KATARÍNA DUCÁROVÁ