Na konci divadelnej sezóny 2003/2004 sa v Bábkovom divadle v Žiline uskutočnila interná prehliadka (17. – 18. 6. 2004) tvorby tohto divadelného súboru za posledné dve sezóny. Podobná prezentácia, ktorá by vyprovokovala dialóg s diváckou a teatrologickou obcou, v tomto divadle už dlho chýbala. Na „sviatok“ svojho bábkového divadla, ktorý sa niesol v komornej atmosfére, akoby nič netušiace mesto reagovalo len prostredníctvom malých, školopovinných divákov v hľadisku. Samotná prehliadka predstavení, práve kvôli organizovanému a teda istému publiku, prebiehala vždy v čase vyučovacích hodín.
Inscenácie Bábkového divadla v Žiline sú výsledkom práce interných zamestnancov, ale aj externistov, najmä hosťujúcich režisérov, ktorí sú zástancami rôznych poetík. Divadelného diváka viac púta činohra, ako tradičné bábkové divadlo marionet. Čo s tým? Divadelníci si často kladú túto otázku. Počas prehliadky BDŽ sa tiež na túto tému veľa hovorilo, ale hovorilo sa aj o estetike, teda o tom, čo vlastne zaujíma a oslovuje detského diváka. V snahe neskĺznuť pri tlmočení posolstva do morality sa divadlo nevyhýba eklekticizmu (koláž, karikatúra, paradox, absurdný alebo čierny humor). Teda interná prehliadka bola vlastne tiež diskusiou o prostriedkoch, za pomoci ktorých sa by sa dalo viac s detským divákom komunikovať, alebo o tom, ako ich začleňovať do kontextu inscenácie.
 

Predstavenie TRI MÚDRE KOZLIATKA podľa J. C. Hronského v réžii Tomáša Hudcoviča (premiéra 26. 3. 2004) tvorivo rieši problematické miesta v samotnom texte predlohy. Multimediálna inscenácia ponúka malým divákov príbeh kozliatok, ktoré nepriazeň osudu môžu prekonať tým, že preskočia zamknutú ohradu a ak veľmi budú chcieť, doputujú až do Ameriky... Kozliatka počas väčšej časti hry stvárňujú živí herci, len asi trikrát ich nakrátko na javisku nahradia na diaľku ovládané bábkové kozliatka na kolieskach (majú upútať záujem). Sú to kozliatka, ktoré majú viac šťastia ako rozumu. Kozliatka, ktoré zotrvačnosťou vôle, nie múdrosťou dospejú k cieľu cesty – do Ameriky. Kde by ju vzali, keď namiesto učenia sa v škole radšej mapu požuli? Sú to však aj kozliatka, ktoré sa stretnú s gazdom v slovenskom kroji uprostred nakreslených mrakodrapov a v tej chvíli sa usilujú poraziť sentiment humorom. Scény, ktoré sú v predstavení svojou výpoveďou menej problematické, hrajú živí herci v kostýmoch s kopýtkami, ktoré sú najviac poplatné vžitým predstavám o stvárňovaní zvieratiek v divadle. Nie vždy však dôsledne dodržujú zvolený vyjadrovací prostriedok (vzpriamená chôdza na dvoch nohách), a tak má divák miestami dojem falošnej nadstavby.
 

J. C. Hronský: Tri múdre kozliatka. Foto: archív BDŽ

Predstavenie KEĎ LÍSTIE Z DUBA OPADÁ (predloha J. Werich, dramatizácia N. Lichardová, réžia A. Pachinger, premiéra 6. a 8. 2. 2004) je výtvarne veľmi pôsobivé. V ňom je opodstatnené vystriedanie živých hercov bábkami. Tak sa do kontrastu dostáva činoherný svet ľudí, svet lásky a nedokonalosti a svet malých bábok a veľkého manipulátora v Pekle. Ide o dobre čitateľnú inscenáciu, napriek tomu, že herci za pekelnou oponou artikulujú texty trochu nezrozumiteľne. Napriek tomu, že prezentáciou strachu o dieťa vznikli dosť jednotvárne a rozvláčne pasáže. A aj napriek tomu, že v trojstupňovej pekelnej odvykacej kúre pijana chýba gradácia ( tu by bol namieste tvrdší a výraznejšie prezentovaný humor!).

Ženský element, štylizovaná postava nazvaná Pompadourka – stelesnenie atmosféry alkoholu a kaviarní, sťažuje komunikáciu s detským divákom. Nemý prízrak pozoruje iba Krčmárka, miestami iní konzumenti alkoholu. Vo Werichovej poviedke však takáto postava neexistuje.
 

Inscenácia O TROCH GROŠOCH (premiéra 28. 2. a 2. 3. 2003), opäť v réžii Petra Hejhala, predstavuje voľné pokračovanie príbehu VANDROVALI HUDCI. Jej obsah je vystavaný na predlohe ľudovej rozprávky o etike spolužitia, ale tiež o človeku, ktorý sa vyzná v tlačenici. Predloha je zastrešená rovinou príbehu o komediantoch putujúcich lesom. Tí sa pritom navzájom využívajú, ale aj si pomáhajú. Keď stretnú zbojníka, ktorý nevie zbíjať, lebo nechce ľuďom ubližovať, zahrajú mu rozprávku o troch grošoch. A hrajú tak, že rozohrajú aj lesné stromy. Zbojník sa nechá zlákať medzi nich. Hra je plná nevážneho cynizmu. Oceňuje sa v nej aktívny boj o svoje miesto na zemi a o prežitie. Pasívne zvieratká však môžu poslúžiť ako potrava. Inscenátori vedome stavili na divácky vďačnú drsnú úprimnosť a čierny humor. Ale detský divák nevie rozlíšiť pragmatické zlo od hravosti vo svojom živote. Pokora, ktorú mu hra ponúka ako pomoc do života, je často spomínaná len slovne. Jej racionálna prezentácia v príbehu chýba. Treba ju intuitívne vycítiť. Možno inscenátori optimisticky predpokladajú dobromyseľnosť malého diváka. Hravosť oslobodzuje inscenáciu od moralizovania. Tento nekaždodenný titul ponúka veľký priestor na diskusiu i námety na ďalšiu tvorbu.
 

Peter Hejhal: O troch grošoch. Foto: archív BDŽ

 

Pri písaní hry BIDPÁJ A JEHO ZVIERATKÁ (premiéra 4. 6. 2004) sa I. Olbracht inšpiroval indickými a ruskými bájkami. Preto je to orientálne ladený text s tromi samostatnými príbehmi a navrstvenými motívmi rozprávačov na spôsob Tisíc a jednej noci. Divákovi (aj bábkárskej dramaturgii)ho autor ponúka v náročnej kombinácii bábky a odkrytého herca – bábkovodiča. Nielen detský, ale aj dospelý divák má preto čo robiť, aby sa v hre orientoval. Výpoveď marionet je okrem ich výtvarnej stránky dosť pasívna, herci radšej zahadzujú príležitosť tvorivo rozohrať činohernú alternatívu k vlastným bábkam, aj keď by to mnohé vysvetlilo. Príkladom je scéna s urazeným kojotom. Činoherné krátke útvary v tretej vrstve s tvorivým scénografickým riešením funkcií stromu na javisku sú najkomunikatívnejšími v hre. Pozitívne ale zostáva v tom virvare nepovšimnuté. Aj s ohľadom na jazyk, ktorý nemôže komunikovať s detským divákom iba remeselnou ilustráciou akcie v predlohe. Žiadalo by sa skôr tvorivo prepracovať menší celok.
 

Bibiana Tarasovičová: O veľkom jedákovi a čarovnom kabáte. Foto archív: BDŽ

 

O VEĽKOM JEDÁKOVI A ČAROVNOM KABÁTE - autorstvo a réžia Bibiana Tarasovičová, Bábkové divadlo Žilina (premiéra 17. a 19. 10. 2003). Materialistický svet na javisku. Zveličené proporcie bábok, ich kĺbov, svalov, vrások a očí. Ťažkopádne má pôsobiť i scéna. Bábky takmer zakrývajú hercov. Nie sú to klasické marionety, sú to bábky vedené zozadu. Humorne javiskovo spracovaná rozprávka Boženy Nemcovej o hodnotách človeka Hladoša, ktorý síce veľa spotrebuje, zato ale nielen pracuje za desiatich, no hlavne má srdce i rozum na správnom mieste a nezvábi ho ani vidina bohatstva. Inscenácia ponúka detskému divákovi opäť pozitívnu motiváciu - prácou prekonávať prekážky života. Prebytočná je v jej závere muzikálová paródia s mikrofónmi pre Hladoša a Princeznú Hedvigu. Dvojpólovosť jej výpovede vo forme a v obsahu je témou na dlhší divadelný dialóg. Možno diváka skôr pomýli, než podčiarkne posolstvo hry.
 

Pre divadelníkov tvoriacich pre deti je dôležité vedieť, čo sa im páči a čo chcú vidieť na javisku. To však treba zasadiť do celku tak, aby ho nenarúšalo. Keby bolo napríklad v inscenácii Keď lístie z duba opadá viac postáv podobných sentimentálnej a „dospelácky“ nečitateľne pôsobiacej Pompadourke, narušilo by to celok úplne. Táto postava totiž nemá vybudovanú komunikáciu s hlavným hrdinom, ani s publikom. A v divadle pre deti je takáto symbolická postava zbytočná a nečitateľná, lebo predpokladá životné skúsenosti diváka. Ale mohli by sme spomenúť aj iné príklady. V Bidpájovi a jeho zvieratkách bolo tiež použité priveľké množstvo rôznorodých komunikačných prostriedkov, ktoré úplne rozbili inscenáciu. Naproti tomu v Troch múdrych kozliatkach spontánneho detského diváka pobavila i poučila zdôvodnená premena hercov na aktívne elektronické hračky. Nie každé narušenie javiskovej estetiky inscenáciu pokazí. Racionálna komunikácia by mala byť nielen ozvláštnená, ale čiastočne aj zastrešená intuitívnou, metaforou prezentovanou komunikáciou. Pozitívne príklady možno našťastie nájsť v každej z prezentovaných inscenácii v Bábkovom divadle Žilina. Tu je tiež dôležitá forma prezentácie, použitie metafor v správnych okamihoch. Ucelenou metaforickou prezentáciou je napríklad riešenie bábok v inscenácii O Veľkom jedákovi a čarovnom kabáte. Taktiež čierny humor prezentujúci posolstvo ocenenia šikovnosti a chytrosti v rozprávke O troch grošoch, i keď sa možno niekomu právom žiada podotknúť niečo o bezohľadnosti budúceho ľudstva na Zemi (Slovensku). Z estetického hľadiska však nemožno mať námietky.
 

Záver internej prehliadky sa niesol v znamení vyhodnotenia anonymnej súťaže o pôvodný dramatický text pre detského diváka, ktorú vyhlásili Bábkové divadlo v Žiline a Divadelný ústav v Bratislave. Prvé tri ocenené texty prezentovali herci BDŽ čítaním krátkych úryvkov z nich alebo krátkymi štylizovanými hereckými ukážkami. Na treťom mieste sa umiestnil s hrou Viola (princezná z predmestia) Michal Ditte. Tento mladý dramatik sa úspešne prezentoval a umiestnil tiež v súťaži o pôvodný dramatický text Dráma 2003. Na druhom mieste skončila s hrou Janko Hraško Show autorka píšuca pod pseudonymom Čajka. Prvenstvo v súťaži získal Peter Bagányi s textom Udatný Petrík (alebo ako sa hrdinom stať). Inscenáciu víťazného textu uvedie BDŽ v sezóne 2004/2005.
 

Divadlo pre deti a mládež nemôže zameniť estetiku, ani výtvarnú štylizáciu za zrozumiteľnosť výpovede. Musí komunikovať s diváckou obcou (teraz možno viac ako inokedy) a nebyť umením pre umenie. V tomto smere interná prehliadka Bábkového divadla v Žiline jednoznačne potvrdila, že tvorcovia inscenácií pre deti a mládež v nich nemôžu opomenúť najmä motivovanie dieťaťa k činorodosti, aktivite, k vernosti iným vo vzťahoch a sebe samému v morálnych zásadách, k nadhľadu voči sebe v živote. To nie je málo, ak ide o posolstvo a jeho tlmočenie. Pretože detského diváka nemožno vychovávať prvoplánovou moralitou. Taktiež nemožno uprednostniť show bez príbehu, hrdinu a zmysluplnej a výraznej javiskovej akcie. Som presvedčená, že členovia Bábkového divadla Žilina to vedia..