|
KABUKI ALEBO CESTA DO SVETA SYMBOLOV
Návšteva Japonska je pre našinca vstupom do sveta exotiky, výnimočností a prekvapení. Spája sa s mnohými neočakávanými situáciami. Skrátka, pri pobyte v Japonsku človek spoznáva niečo nové na každom kroku. Iné je prostredie, iný je spôsob života, iné sú zvyky. K neopakovateľných zážitkom patrí aj návšteva divadla, ktoré sa diametrálne odlišuje od európskeho - má svoju hlbokú tradíciu, svoje jednoznačné špecifiká, výraz i význam.
V neosobnom, anonymnom labyrinte sklených mrakodrapov Tokia, v šedi širokých ciest s tisíckami dopravných prostriedkov, v mravenisku ľudí s rúškami na ústach, v akejsi beznádeji na vlastnú identifikáciu identity sa ako zabudnutý "hríb" v "lese" chladných kolosálnych konštrukcií a atakujúcich veľkoplošných reklamných obrazoviek, tzv. výdobytkov civilizácie, nenápadne čupí kus japonskej histórie - budova, ktorá svojou architektúrou pripomína tak silne zakorenenú tradíciu KABUKI. Skôr, než sa s vami podelím o svoje autentické zážitky spojené s návštevou divadla Kabuki-za v Tokiu, povedzme si niečo bližšie o samotnom divadle.
HISTÓRIA DIVADLA KABUKI-ZA
Divadlo Kabuki bolo prvýkrát otvorené v roku 1889. Budovu divadla postavili v západnom štýle, ktorý odrážal vtedajšie architektonické trendy, ale jej interiér bol navrhnutý a realizovaný v štýle tradičnom (tzn. bohaté použitie cyprusového dreva). Kapacita divadla predstavovala 1824 sedadiel. Hneď po ukončení stavebných prácach sa začalo v divadle hrať. Toto divadlo bolo odvtedy približne 20 rokov najlepším aj najväčším divadlom v Japonsku. V roku 1911 zrekonštruovali fasádu budovy tak, aby aj jej exteriér zodpovedal čisto japonskému architektonickému štýlu. V roku 1921 divadlo postihol požiar, príčinou bol skrat na elektrickom vedení. Ďalšie práce , ktoré sa začali na prestavbe divadla, však prerušilo zemetrasenie v roku 1923. Nové divadlo bolo definitívne vybudované o rok neskôr a stalo sa prototypom súčasnej budovy. Divadlo Kabuki-za bolo otvorené 1925 a jeho fasáda je kombináciou architektonických štýlov z obdobia Nara (600-794) a Momoyama (neskoré 16. storočie). Pre upresnenie: mesto Nara bolo v tomto období hlavným mestom Japonska a dodnes má tradičnú podobu, ktorá sa teší obdivu mnohých turistov, ale aj domácich Japoncov. Javisko divadla Kabuki-za je širšie ako 27 metrov a do priestoru medzi divákov vybieha tzv. Mólo, ktoré má 18 metrov a je situované spravidla na ľavej strane z pohľadu divákov. Počas II. svetovej vojny bolo divadlo zničené. Opäť prestavané a otvorené bolo potom v roku 1951. Počas rokov nastali len také zmeny v interiéri divadla, ktoré si vyžadovala funkčnosť javiskových efektov alebo komfort návštevníkov. Preto bolo v roku 1981 počet sedadiel, ktorý v priebehu predchádzajúcich rokov vzrástol, zredukovaný z 2600 na 1906 v úsilí urobiť divadlo "intímnejším".
HISTORICKÉ POZADIE KABUKI
Slovo Kabuki - znamená pieseň, tanec, herectvo a je kombináciou všetkých týchto troch zložiek s dôrazom na poslednú z nich. Názov sa viaže na jednu z dám Izumo no Okuni, ktorá spopularizovala novú formu tanečnej drámy známu ako Okuni Kabuki začiatkom 17. storočia v Kyoto. Súčasná podoba a forma Kabuki sa usiluje byť viac tanečnou drámou a prezentovať repertoár prvotriednych hier rámcovaných historickým pozadím i tradíciou posunutými do súčasného života. (Pre lepšiu predstavu nášho diváka uvádzam, že v našom ponímaní sa tanec spája s evidentným pohybom , ktorý je v "tanečnom" divadle Kabuki minimalizovaný a nesmierne statický zužujúci sa na pohyb jednotlivých častí tela - otáčanie hlavy, pomalý pohyb rúk, nôh, dokonca pohyb očí, alebo pri bojovných scénach arzenál póz a postojov, ktoré majú svoj zmysel a zjavnú symboliku, čo predpokladá znalosť jej významov. Vzhľadom na vysoký dôraz a väzbu na tradíciu, ani mnohí Japonci dnes neovládajú tieto detaily.)
Hercami boli pôvodne len muži, ktorí vytvárali a formovali celé herecké rodiny. Toto povolanie sa prenášalo z generácie na generáciu. Postupným vývojom sa vyšpecifikoval bežný typ herca "onnagata", ktorý sa špecializoval na predvádzanie ženských hereckých úloh.
Od založenia divadla Kabuki bolo realizovaných veľa inovácií v štruktúre a stavbe javiska. Najdôležitejšou zmenou bolo "hanamichi", už spomínané dlhé móĺo vedúce cez hľadisko od javiska do zadnej časti divadla (zákulisia). Primárne slúžilo na kľúčové výstupy a na vyzdvihnutie prominentných hercov, hviezd (tomu slúži dodnes).
Hudba v Kabuki hrá vždy naživo, používajú sa v nej rôzne tradičné japonské strunové nástroje, flauty, bicie - záleží na type divadla. Sprievodné zvuky v tejto hudbe môže vytvoriť gong, hlahol zvonov, spev vtákov... V hudbe Kabuki účinkujú aj speváci, ktorí tým premosťujú výstupy a udržujú dej i jeho napätie. Miesto pre hudobníkov, ktoré je spravidla na pravej strane na úrovni 1. poschodia, sa nazýva "Geza". Hudobníci niekedy odtiaľ nachvíľu vyjdú aj na javisko.
OSOBNÉ POSTREHY
Nuž, vstúpme teda po krátkom historickom exkurze do priestoru, kde sa akoby zastavil čas. Lebo navštíviť divadlo kabuki znamená okrem iného pripraviť sa na to, že tu treba stráviť takmer celý deň. Takže, ak nie je práve sobota, Japonec si na to musí vziať deň dovolenky. Kabuki je totiž typ divadla, v ktorom strávite (pravdaže, ak vydržíte) pomerne veľa času. Pri vstupe do budovy, ktorej fasáda pôsobí výsostne tradične, návštevníka prekvapí v princípe jednoduchý interiér. Foyer, ochodze a balkóny sú dekorované radom symetricky usporiadaných červených lampiónov, hľadisko po obvode stien je zdobené romantickými halúzkami čerešňových kvetov. Tieto dva dekoratívne prvky zjemňujú inak megalomansky obrovský priestor. V interiéri je použitý teplý materiál - drevo, ktoré je zdanlivo schladené neónovým osvetlením, avšak lampiónové prítmie dojem veľkosti priestoru zintímňuje. Všetko tu má svoje miesto, svoj poriadok, rytmus a symetriu.
Hneď pri vstupe si môžete zakúpiť od nepretržite sa usmievajúcej Japonky bohatý bulletin a ak je záujem (čo v prevažnej väčšine je) môžete si zapožičať, samozrejme za poplatok, aj tlmočnícke "staničky". Ak si však preštudujete podrobný bulletin v anglickom jazyku zistíte, že vzhľadom na malú frekvenciu verbálnej komunikácie hercov, sú vám vlastne "staničky" takmer zbytočné. Kuriozitou je, že Kabuki-za, napriek dĺžke svojich predstavení nepovažuje za dôležitú šatňu pre návštevníkov. A tak si v stiesnených priestoroch, na kolenách si viac ako 1000 divákov drží svoje kabáty. To však nie je zo zážitkov, ktoré možno mať z usadenia sa v hľadisku, všetko. Neraz sa tu totiž stane, ba dokonca je to samozrejmosťou, že pri sledovaní ospalého teple dlhého predstavenia si diváci zdriemnu. Nie je pritom zvláštnosťou ani hlasitejšie pochrapkávanie, ktoré na prekvapenie nikoho neruší.
Ak ste solventný divák, môžete si zakúpiť na prízemí exkluzívnu lóžu. Je situovaná pozdĺžne, po stranách auditória, a zaujímavá tým, že v nej máte na výber posed alebo na japonský štýl pokľak a počas celého predstavenia môžete konzumovať vkusne naservírované jedlo, popíjať čaj, prípadne sake. Jemný klepot drevených paličiek je teda súčasťou zvukov, ktoré môžete zachytiť v hľadisku a zároveň výsadou tých, čo na to majú. Pretože aj keď patríte do tej druhej, menej solventnej kategórie, konzumovať môžete tiež, ale pozor! - z kelímku položenom na vlastnom kabáte. Vzhľadom na rôznorodosť chutí sa teda hľadiskom nezvyčajne nesú aj rôzne vône a pachy teplých jedál. Jednoducho, všetko to, nad čím sa každý slušný európan obyčajne v divadle pozastaví, je v kabuki samozrejmosťou. Nie je to však prejav nekultúrnosti, skrátka iný kraj, iný mrav. A napokon, v ktorom inom divadle strávite viac ako päť hodín ?
Dĺžke pobytu a plnohodnotnému zážitku je prispôsobená celá prevádzka divadla. Počas prestávky sa otvárajú pre návštevníkov ďalšie priestory divadla a tým aj možnosti nových zážitkov. V spleti chodieb a poschodí napríklad nájdete akési "trhovisko", kde ponúkajú všetky gurmánske lahôdky od výmyslu japonského sveta. Kontrastne k tomuto chutnému lahôdkárstvu je zariadená decentná kaviareň... Oblaky vôní i pachov, množstvo vizuálnych prekvapení však ani zďaleka nie sú všetkým, s čím sa možno stretnúť na chodbách. K dispozícii je aj široká ponuka reklamných materiálov, pohľadníc s výjavmi kabuki, brožúr o divadle, spomienkových predmetov s divadelnými motívmi (od kimon, dekoratívnych šatiek, ozdobnej bižutérie, praktických vizitkárov, nonšalantných vejárov cez kozmetiku až po kabelky, cestovné tašky a doplnky rôzneho druhu). Pri tomto množstve a rozsahu ponuky nie je problém pozabudnúť na fakt, že nie ste na trhovisku, ale v divadle. Tak, ako všetko, aj tento divadelný (i trochu teatrálny) trh má svoju estetiku a úroveň. No obchod je obchod a nemožno na to zabúdať ani v divadelnom prostredí. Preto zatiaľ čo turisti nadšene kupujú exotické predmety pre svojich blízkych, domáci hodujú v reštauračných zariadeniach.
Zaujímavý je aj pohľad na odev návštevníkov divadla, hoci väčšina z nich mu neprikladá zvláštnu dôležitosť. Preto, keď sa v dave sporadicky objavia dámy v nádherných tradičných kimonách, musíte zbystriť pozornosť.
Prestávku v divadle ukončuje výrazný gong, a vzápätí sa všetky doposiaľ pokojne usmievajúce mladé uvádzačky dostávajú do "naháňacieho" amoku. Divákov sa zmocňuje skrytá (i neskrytá panika), prestávajú sa orientovať v priestore, s plnými rukami drobných darčekov hystericky pobehujú a usilujú sa vrátiť na pôvodné miesto v hľadisku. Tento chaos umocňuje plieskanie dverí toaliet , z ktorých návštevníci v chvate vybiehajú (pozor, dámy! - aj v tomto divadle nájdete iba turecký záchod). Skrátka, divadelná dôstojnosť sa akosi náhle vytráca. Disciplína je v Japonsku zákonom, preto všetci musia stihnúť začiatok... pokračovanie... a ďalšie pokračovanie...až po koniec. Nikoho nenapadne presadnúť si na miesto, na ktoré si nekúpil vstupenku, nik neprichádza a nedochádza počas predstavenia (bolo by to nevhodné až nevkusné), z vyše 1000 divákov vybavených vysokou japonskou technikou nik nestlačí spúšť fotoaparátu alebo kamery ...
Cez spomínané "mólo" (nazvime ho tak pre našu domácu potrebu) presahujúce do hľadiska je počas pauzy prehodený koberček, aby diváci mohli cez neho prechádzať a nedošlo k zneucteniu jeho dreva, na ktoré majú vyhradené právo vstúpiť len herecké hviezdy. Ak predsa len z nevedomosti, či nedopatrením na drevo stúpite, hosteska vám dá jednoznačne najavo, že vás nemá rada. Nuž, každá krajina má svoje špecifiká, zvyky, odlišnosti a zvláštnosti, ktoré treba rešpektovať, nie však každé divadlo má tak striktne stanovené a definované pravidlá i zákonitosti ako kabuki. Rozhodne je však dobré, ak ich vopred poznáte, prípadne máte miestneho sprievodcu, ktorý vás na ne dokáže diskrétne upozorniť. Je totiž nesmierne ľahké , nech ste akokoľvek slušná osoba, spôsobiť malé spoločenské faux pas.
Vzhľadom na túto skutočnosť si návštevník z Európy musí prehodnotiť aj mnoho iného - napríklad čas a miesto potlesku. To, čo by našinec spontánne ocenil herca potleskom, domáci totiž prehliadajú so stoickým kľudom, ktorý hraničí až s ignoranstvom. Na druhej strane nepatrný pohyb, ktorý herec urobí hlavou, či zdanlivo bezvýznamné gesto naznačené rukou, ba dokonca len očami, vyvoláva ich búrlivé ovácie. Tie najväčšie sú však vyhradené pre "hviezdy" večera, ktoré sebavedome vstupujú na javisko s hrozivým sprievodným hrmotom. Evidentná je ich sila, dôležitosť a možno z nášho pohľadu aj akási desivá a nesympatická nadradenosť. Sme v divadle, nuž hádam je to len hra.
Po prestávke divadlo, ako to už býva pokračuje ďalej a bude pokračovať v ten deň ešte niekoľkokrát.
PROGRAM A PROSTRIEDKY
Program v divadle Kabuki-za má dve časti (časť A a časť B), ktoré sú diametrálne odlišné - nielen zložením repertoáru, ale aj dĺžkou svojho trvania. Program A začína o 11.00 hodine, je zostavený zo 4 častí (respektíve zo štyroch na sebe nezávislých divadelných kusov) a trvá do 16.00 hodiny. Začiatok programu B, ktorý sa skladá z piatich samostatných celkov, je o 16.30 a jeho koniec o 21.00 hodine. Vstupenku si môžete objednať vopred. Môžete si ju zakúpiť na obidva programy, alebo iba na jeden z nich, prípadne aj na časť z niektorého z programu - v tom prípade však budete sedieť na poschodiach, aby ste svojim odchodom ostatných nerušili. Ceny vstupeniek sú samozrejme diferencované- ich výška závisí od miesta i množstva častí, ktoré máte v úmysle vidieť. Ale na ilustráciu: za lístok na prvé poschodie zaplatíte od 10.000 do 16.000 Y, vstupenka na druhé poschodie sa pohybuje od 10.000 do 14.000 Y a na poschodie tretie od 2.400 do 4.000 Y. Pre lepšiu orientáciu - za našich sto korún dostanete 42 Yenov.
Divadlo Kabuki, aj napriek tomu, že obsahuje niekoľko častí, ktoré sa od seba odlišujú dejom, dynamikou (resp. statikou) a zdanlivo i formou je výsostne založené na symbolike, ktorú Európan vníma predovšetkým cez vizuálnu stránku založenú na japonskej tradícii, teda širokej škále náročných tradičných výtvarne pôsobiacich kostýmov (kimon) a ich rôznych súčastí, rekvizít a nástrojov. Ďalšou z výtvarných a mimoriadne dôležitých zložiek je líčenie, ktorého typ aj farba odráža tiež symbolický odkaz. V neposlednom rade používajú herci masky, ktoré nadobúdajú monštruózne rozmery a často len ich sklon alebo nepatrný pohyb je posunom deja vpred, pričom počas celého predstavenia tvár herca neuvidíte. Nakoľko manipulácia s obrovskými rekvizitami a tiež s vrstvením odevu, ktorý postupne herci zo seba "vyzliekajú" je mimoriadne nepohodlná, často až nemožná, pomáhajú im do čierneho odevu od hlavy po päty zahalení tzv. asistenti -"koken", ktorí sprevádzajú hercov ako tieň. Zároveň s Kabuki vznikalo aj populárne bábkové divadlo Bunraku, ktoré malo na Kabuki veľký vplyv.
Hudba, o ktorej už bola reč, slúži na zvýraznenie dramatičnosti deja, umocňuje tragické situácie, alebo práve naopak - polohy radosti. Hudba je však aj mimoriadne dôležitým prvkom práve pri minimalizovanom pohybe. Sprevádza napríklad pohyb hlavy, gesto odmietania alebo pritakávania, nasleduje kroky hercov - drobné krepčenie japonských žien alebo rázny krok bojovníka, často i pohyb očí, ktoré sú výrazne zdôraznené líčením, aby význam pohľadu bol evidentný. Všetky tieto prostriedky sú založené na výtvarnej estetike, ktorou musí byť vnímateľa od nás očarení. Pôsobí na neho nielen plejáda výpravných kostýmov, ktoré nesú so sebou symbolické významy, ale aj mnoho iných exotických vecí.
Významnú zložku herectva divadla Kabuki tvorí intonovanie, ktorého melodika je často pre našinca až komická. Okrem prenosu vetného významu resp. informácie (tlmočníci ich promptne prekladajú do slúchadiel v rôznych jazykoch) je v ňom dôležitosť pripisovaná aj dĺžke intonovania - to v skutočnosti znamená, že sa hovorené slovo podobá akémusi čudesnému nerytmickému spevu, ktorému návštevníci nehovoriacich po japonsky len ťažko dokážu porozumieť, nakoľko text spevavo hovorený hercom 20 minút je v preklade zhrnutý do jednej holej vety. Herectvo je mimoriadne teatrálne, gestá patetické, náreky a iné pocitové prejavy vyznievajú predimenzovane - siahajú až za hranice komičnosti. V priebiehu tejto výpravnej akcie sa menia aj kulisy, ktoré sú prevažne maľované a plošné, prípadne ich tvoria ľahké drevené konštrukcie alebo japonské steny, ktoré sa mechanicky jednoducho posúvajú zo strany na stranu. Vyznačujú sa jednoduchosťou, vzhľadom na skutočnosť, že japonské obydlie je v princípe zariadené skromne, pričom každý doplnok má opäť svoj mimoriadny význam. Pre pochopenie divadla Kabuki do dôsledkov je nevyhnutná orientácia v tradičnom štýle japonského života, v jeho jednotlivých prvkoch a nesmierne rozvrstvenej symbolike.
Prestávku medzi jednotlivými časťami, ktorá trvá približne 20-30 minút, ohlasuje gong alebo zvuk drevených nástrojov pričom sa spúšťa opona. Opona má tiež svoj nezanedbateľný význam. Vlastne tých opôn je viac a navzájom sa líšia tým, že sú zasvätené rôznym výtvarným výjavom. Napríklad kým úvodná opona je vo výrazných pásoch japonských farieb, ostatné predstavujú výjav z hory Fuji alebo čerešňový kvet... Skrátka, čo predstavenie, to iná opona.
Program B, ktorí sme mali možnosť vidieť, sa skladal z častí - Sugawara Denju Tenarai Kagami (Sugawara a tajomstvá kaligrafie), Kurumabiki (Boj o koč-voz), Ga No Iwai (Oslava narodenín), Terakoya (Vidiecka škola) a tanca Echigo Jishi. Všetky časti predstavovali dej z klasických japonských hier z rôznych období. Prvá časť bola jednou z najlepších hier klasického kabuki, pôvodne napísaná pre bábkové divadlo Bunraku. Druhá časť odrážala klasické predstavenie jedného z bombastických štýlov herectva (aragato). Tretia a štvrtá časť bola opäť založená na dejovej línii. Posledná, ktorá uzatvárala celé predstavenie, zas patrila predvedeniu jedného z najpopulárnejších tancov v repertoári kabuki - prezentovala kočovného zabávača, ktorý predvádzal levie tance na hudbu hrajúceho dieťaťa a s dieťaťom predvádzajúcim akrobaciu predstavujúc malého leva. Protagonista, ktorého sme videli, patril k súčasným najdelikátnejším tanečníkom v divadle kabuki.
ZÁKLADNÉ TERMÍNY SLOVNÍKA KABUKI
Už sme spomínali, že Bunraku je populárne bábkové divadlo, ktoré ovplyvnilo divadlo kabuki.
Rovnako tak už vieme, že Geza je priestor pre hudobníkov vľavo od javiska.
Hanamichi sa objavilo v texte ako medzi divákov vysunuté mólo pre významných hercov, alebo významné herecké nástupy.
Nové je pre nás Ki , alebo aj Hyoshigi - úder drevených nástrojov signalizujúcich otvorenie a zatvorenie opony, príležitostne aj pri iných príležitostiach.
Vieme, že Koken sú asistenti hercov odetí do čierneho odevu, ktorý zaručuje ich "neviditeľnosť".
Onnagata sú herci špecializujúci sa na ženské role. Tachiyaku sú herci mužských rolí.
Sewamono sú tzv. "súčasné hry" znázorňujúce realistickou cestou život bežných ľudí v období Edo (1603-1868) - v tomto období vzniklo aj divadlo kabuki.
Shin-Kabuki je "Nové Kabuki" - predstavuje hry napísané po roku 1868 nasledujúc teóriu a prax západnej dramaturgie.
Shosagoto je "tanec" , spravidla druhá časť programu. Na druhej strane "bojové scény" sa nazývajú Tachimawari a v tradičných hrách a tancoch kabuki sú mimoriadne štylizované, práve na ne sú postavené choreografie.
Dôležité je Tsuke, čiže proces bitia drevených nástrojov priamo o podlahu v pozadí pravej strany javiska, ktorý sprevádza pohyby a pózy Mie, kráčanie, rýchly beh a pod.
Mie sú pózy predstavujúce rotáciu, pritakávanie hlavou alebo skríženie oka (škúlenie) v dlhotrvajúcom pohľade.
A napokon , keď sa divákom predstavenie mimoriadne páči , môžu si zakričať miesto nášho Bravóóó v japonsku Yago, čo je v skutočnosti tzv. "domácke meno". Pretože popri javiskových menách , všetci herci divadla kabuki majú domáce mená , ktoré korešpondujú s ostatnými členmi toho istého divadla-domu, skrátka "ya". Yago sa často zamieňa aj za výkrik Kakegoe. Spravidla ho diváci kričia pri nástupe hercov, alebo pri pózach hercov a pod. Najčastejšie sa však zvoláva hercove yago -teda domácke meno prislúchajúce k divadlu, v ktorom hrá a číslo generácie, z ktorej herec pochádza.
Čo znamená Kabuki je nám už jednoznačne jasné.
A Kabukiza Theater je názov divadla , ktoré sme navštívili.
KABUKI TREBA POZNAŤ
Nuž, myslím si, že už na naše pomery už vieme pomerne dosť zo slovníka divadla kabuki, aj keď v súvislostiach tradičného japonského typu divadla kabuki je to iste iba omrvinka. Takže, ak navštívite Japonsko a patríte k priaznivcom divadla, odporúčam navštíviť kabuki. Rozhodne to s európskym divadlom nebude mať nič spoločné, ba dokonca si možno aj po úvodnom vizuálnom ataku ponorení do statiky predstavenia aj trochu zdriemnete (nič to, je to bežný jav aj pre domácich divákov). Aj z tohto hľadiska vrelo odporúčam KABUKI, už len preto, že dĺžka kabuki je štyri a pol hodiny čistého času (jeden program), čo oproti typu divadla Nó, ktoré trvá šesť hodín, je vlastne maličkosť. V každom prípade v žiadnej inej krajine kabuki v jeho tradičnej podobe nenájdete a Japonsko vám poskytne prostredníctvom neho ponor do ďalšej dimenzie pozoruhodného sveta symbolov.
BARBARA BRATHOVÁ,
historička umenia
|
ročník V., číslo 0-1, september-október 2000
